Nemecko sa dokázalo prispôsobiť globalizácii a z prostredia relatívnej geopolitickej stability vyťažilo maximum. Využívalo lacný plyn z Ruska a profitovalo z čínskeho ekonomického boomu.
Dopyt po nemeckých autách či spotrebnej elektronike do domácností rástol, produkty „Made in Germany“ sa stali synonymom precíznosti a spoľahlivosti.
Éra blahobytu je však v ohrození. V krajine sa rozhoreli protesty farmárov, ktoré zablokovali cesty, štrajk ohlásili aj rušňovodiči. Nemci sa častejšie a hlasnejšie sťažujú, že ich krajina nefunguje tak, ako by mala.
Vláda Olafa Scholza stráca podporu verejnosti, s prácou kancelára je spokojných len 19 percent Nemcov , čo je najmenej od roku 1997. Vlani ústavný súd rozhodol, že Scholzov kabinet obchádza dlhovú brzdu, v rozpočte na tento rok má 17-miliardovú dieru, ktorú chce zaplátať aj na úkor nižších dotácií pre farmárov.
Za štátny dlh platíme viac než Gréci. Slovensko patrí medzi najhorších v eurozóne Čítajte Naopak, popularita krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) rastie, a to najmä v spolkových krajinách bývalej socialistickej NDR. Ukazuje sa, že efektívne využíva strach Nemcov z migrácie, ako aj obavy z prechodu na zelené energie.
Nemecko stagnuje a zaujímať byť to malo aj Slovensko, ktoré je naň ekonomicky naviazané. Hrozí, že gravitačnou silou ekonomiky ho stiahne so sebou.
Nemecká naivita
V roku 1999 týždenník The Economist označil Nemecko za „chorého muža“ Európy. Trápil ho syndróm zjednotenia po páde železnej opony a skostnatený trh práce. Pustilo sa preto do štrukturálnych reforiem, vďaka ktorým sa stalo motorom európskeho hospodárstva.
Po dvoch dekádach od úspešného reštartu sa Nemecko môže spoľahnúť na podhubie malých a stredných firiem a silný právny štát. Je jednou z najbohatších krajín sveta a vyhľadávaným miestom.
Na druhej strane, nemecký priemysel je energeticky náročný. Stál na pragmatickom, no do veľkej miery naivnom vzťahu k Rusku, odkiaľ prúdili plyn a ropa.
